Kremácia sa stala bežnou praxou v mnohých kultúrach a náboženstvách, ale kresťania si často kladú otázku, či sa považuje za hriech.

Biblia priamo nespomína kremáciu, hoci opisuje, ako sa s telami nakladá po smrti.

Historicky bolo pochovávanie medzi Izraelitmi štandardnou praxou.

Abrahám kúpil hrobku pre Sáru (Gn 23,19) a Jozefovo telo bolo prevezené z Egypta do Kanaánu a tam pochované (Joz 24,32).

Upaľovanie tiel sa spomína vo viacerých pasážach ako forma trestu alebo hanby (Jozua 7:25, 1. Samuelova 31:12), ale tieto odkazy neobsahujú výslovný zákaz kremácie.

Teologické a súčasné názory

Teológovia poukazujú na to, že keďže Biblia nezakazuje kremáciu, voľba je do značnej miery osobnou alebo kultúrnou záležitosťou. Kresťanská doktrína potvrdzuje vzkriesenie tela (1. Korinťanom 15:42-44), ale zároveň zdôrazňuje Božiu moc vzkriesiť telo bez ohľadu na to, ako sa s ním zaobchádza.

Niektorí tvrdia, že telo, keďže je chrámom Ducha Svätého (1. Korinťanom 6:19-20), by malo byť pochované na znak úcty. To však neznamená, že kremácia je hriech.

Dnes sa mnoho kresťanov rozhoduje pre kremáciu z praktických dôvodov, ako sú náklady, pohodlie alebo environmentálne obavy. Cirkvi vrátane katolíckej cirkvi povoľujú kremáciu, pokiaľ to nie je v rozpore s ich vierou vo zmŕtvychvstanie.

Aplikácia

Biblia priamo neodsudzuje kremáciu ani ju nenazýva hriechom. Voľba pochovania alebo kremácie je vecou osobného svedomia, duchovného vedenia a individuálneho presvedčenia. Najdôležitejšie je však zachovať si vieru vo večný život a prísľub vzkriesenia.